Child Development-1st Chapter : CTET 2026 साठी महत्त्वाचा विषय — बालविकास 0 ते 11 वर्षे

हा लेख CTET 2026 परीक्षेच्या बालविकास व अध्यापनशास्त्र (Child Development & Pedagogy) या महत्त्वाच्या घटकावर आधारित आहे. 0 ते 11 वर्षांच्या बालकांचा शारीरिक, बौद्धिक, भावनिक, सामाजिक व नैतिक विकास, वाढ व विकासातील फरक, आनुवंशिकता व पर्यावरणाचा प्रभाव, बालकांच्या गरजा, समस्या व स्वभाववैशिष्ट्ये हे सर्व मुद्दे या लेखात सोप्या, अभ्यासपूरक आणि परीक्षाभिमुख भाषेत स्पष्ट करण्यात आले आहेत. CTET, TET, D.Ed, B.Ed तसेच शिक्षक भरतीच्या तयारीसाठी हा लेख अत्यंत उपयुक्त ठरेल.

प्रस्तावना

CTET 2026 परीक्षेत बालविकास व अध्यापनशास्त्र (Child Development & Pedagogy) हा अत्यंत महत्त्वाचा आणि गुण मिळवून देणारा घटक आहे. 0 ते 11 वर्षांपर्यंतच्या बालकांचा शारीरिक, बौद्धिक, भावनिक, सामाजिक व नैतिक विकास कसा होतो, याचा शास्त्रीय अभ्यास म्हणजे बालविकास होय. शिक्षकांनी या वयातील मुलांची मानसिकता समजून घेतली तर अध्यापन अधिक प्रभावी होते.

CTET 2026 Syllabus – Full Guide

NCERT Child Development Resources

1️⃣ विकासाची संकल्पना / Concept of Development

मराठी:
विकास म्हणजे जन्मापासून मृत्यूपर्यंत व्यक्तीमध्ये होणारे शारीरिक, मानसिक व वर्तनातील सातत्यपूर्ण बदल. हा क्रमशः घडतो आणि प्रत्येक बालकाच्या व्यक्तिमत्त्वावर वेगळा परिणाम करतो.

English:Child Development
Development refers to the continuous changes in a child’s physical, mental, and behavioral traits from birth to adulthood. It occurs in a sequence and affects each child differently.

2️⃣ बालविकासाचे प्रकार / Types of Child Development

🔹 1. शारीरिक विकास / Physical Development

मराठी: उंची, वजन, स्नायू, दात, हालचाल क्षमता
English: Height, weight, muscles, teeth, and motor skills

🔹 2. बौद्धिक विकास / Intellectual Development

मराठी: विचारशक्ती, स्मरणशक्ती, तर्कशक्ती, कल्पनाशक्ती
English: Thinking ability, memory, reasoning, imagination

पियाजेचे टप्पे / Piaget’s Stages:

  • 0–2 वर्षे / 0–2 years: संवेदन-चालना / Sensorimotor
  • 2–7 वर्षे / 2–7 years: पूर्व-संकल्पनात्मक / Pre-operational
  • 7–11 वर्षे / 7–11 years: ठोस संकल्पनात्मक / Concrete Operational

🔹 3. भावनिक विकास / Emotional Development

मराठी: राग, प्रेम, भीती, आनंद, दुःख यांच्या भावना नियंत्रित करणे शिकणे
English: Learning to regulate emotions such as anger, love, fear, joy, and sadness

🔹 4. सामाजिक विकास / Social Development

मराठी: मित्र मैत्रिणी, कुटुंब, समाजाशी संवाद, सामूहिक खेळ
English: Interaction with peers, family, society; group activities and cooperation

🔹 5. नैतिक विकास / Moral Development

मराठी: चांगले-वाईट, सत्य, प्रामाणिकपणा, जबाबदारी याची जाणीव
English: Understanding right from wrong, honesty, truthfulness, and responsibility

3️⃣ वाढ व विकासातील फरक / Difference Between Growth and Development

मराठी –Child Development English-Child Development
वाढ = फक्त शारीरिक बदल / Growth = only physical changeDevelopment = all-round change
मोजता येतो / Measurableमोजता येत नाही / Not measurable
उंची, वजन / Height, weightविचार, भावना, वर्तन / Thinking, emotion, behavior
ठरावीक काळ / Limited periodआयुष्यभर / Lifelong

4️⃣ विकासावर प्रभाव टाकणारे घटक / Factors Affecting Development

  • आनुवंशिकता / Heredity
  • पर्यावरण / Environment
  • पोषण / Nutrition
  • शिक्षण / Education
  • कुटुंब / Family
  • समाज / Society
  • आरोग्य / Health

5️⃣ बालकाच्या गरजा व समस्या / Child’s Needs and Problems

गरजा / Needs

  • अन्न, वस्त्र, निवारा / Food, clothing, shelter
  • प्रेम व सुरक्षा / Love and safety
  • शिक्षण / Education
  • खेळ / Play
  • आदर व सन्मान / Respect and dignity

समस्या / Problems

  • कुपोषण / Malnutrition
  • बालमजुरी / Child labor
  • भावनिक असुरक्षितता / Emotional insecurity
  • शालेय गळती / School dropout
  • व्यसनाधीन वातावरण / Addictive environment

6️⃣ बालकांचे स्वभाववैशिष्ट्ये / Characteristics of Children

  • कुतूहलशील / Curious
  • खेळकर / Playful
  • अनुकरणशील / Imitative
  • कल्पक / Imaginative
  • आत्मकेंद्री / Self-centered
  • हळूहळू समाजाभिमुख / Gradually socialized

निष्कर्ष

Child Development-बालविकास हा केवळ शरीरापुरता मर्यादित नसून तो बालकाच्या विचार, भावना, वर्तन, समाजशीलता व नैतिकतेचा समग्र प्रवास आहे. CTET 2026 मध्ये यावर आधारित प्रश्न अत्यंत संकल्पनात्मक असतात. त्यामुळे शिक्षकांनी केवळ पाठांतर न करता बालकाची मानसिकता समजून अभ्यास केला तर यश नक्की मिळते.

Leave a Comment